Akú farbu nástrahy ryba, ktorú lovíš, naozaj vidí?

Červené svetlo klesne na 1 % svojej sily pri hladine niekde medzi 1.2 m a 11 m — všetko závisí od vody: 11 m v najčistejšom oceáne, 1.2 m v povodňovej vode. Absolútny dosah je však tá menej užitočná polovica odpovede. Rozhoduje, ktorá farba prežije najlepšie, a to sa obracia: vlnová dĺžka, ktorá prenikne najďalej, je asi 470 nm — modrozelená — v čistom oceáne a asi 680 nm — sýtočervená — v jazere zafarbenom tanínmi, pretože rozpustená organická hmota pohlcuje krátke vlnové dĺžky najsilnejšie. V tanínovej vode vyhráva červená, čo je pravý opak bežnej rady.

Záleží na tom, či ryba nástrahu vôbec zaregistruje — a to je užšie tvrdenie, než aké dáva väčšina rád. Táto stránka počíta kontrast medzi nástrahou a vodou za ňou a vzdialenosť, na ktorej tento kontrast prekročí prah detekcie daného druhu. Nepovie ti, či ryba zaútočí: to je správanie a žiadny optický model ho nepredpovie.

Závisí od toho, ktorým smerom sa ryba pozerá — a práve preto si populárne rady protirečia. Pri pohľade nabok alebo nadol vyhráva jas a vynikne chartreuse alebo biela. Pri pohľade nahor proti hladine nemôže byť nič jasnejšie než obloha, takže kontrast vytvorí jedine tmavá silueta — a preto v zakalenej vode „vždy berú“ aj čierna a modrá. Obidva tábory majú pravdu, len každý o inej geometrii.

Väčšina z nich vidí dve farby tam, kde ty vidíš tri. Z 54 druhov tu má 19 priame spektrálne merania čapíkov; pstruhy, lososy a kapry majú štyri typy čapíkov vrátane jedného citlivého na ultrafialové svetlo a žraloky majú jeden a farby nerozlišujú. Každý z nich si tú istú krabičku zoradí inak.

Asi 470 nm v čistej oceánskej vode a asi 680 nm v jazere zafarbenom tanínmi — modrozelená v jednom, sýtočervená v druhom, spočítané z vlastnej absorpcie tej vody, nie odčítané z grafu. Jediná odpoveď neexistuje a graf, ktorý ju dáva, opisuje vodu, ktorú nepomenoval.